Ahoj, ahoj, dúfam, že ešte žijete!!

Ďakujem za všetky skajpy, držia ma nad vodou! Chýbate mi veľmi :-(

Začnem včerajšiou koronahistorku v prítomnom čase:

Uvarím si kávu, vonku konečne vylezie slnko, tak si vravím, vitamín Déééééé a morho na balkón, hači hač, keď v tom zrazu cez amplión policajného auta počuť: prosim vás, nelezte na ten balkon, vyhláška města Brna, děkujeme za pochopení!!!

Poviem to inak: prestala som čítať správy, pretože táto koronahystéria ma už nebaví, správy mi len dvíhajú môj nízky krvný tlak a ten si viem dvihnúť aj inak - takže som netušila, že si nemôžem vypiť kávu na vlastnom balkóne, odkiaľ môžem všetkých nakaziť touto nudou. Odpusťte.

Keby som koronou nežila od začiatku roka v nemenovej leteckej spoločnosti tyrkysovej farby, nehučala všetkým do hlavy, že do Číny sú to len dva lety a celkovo sa tomu nevenovala intenzívne tri mesiace predtým, než to tu vypuklo, asi by som nebola až takto unavená.

Myslím, že zažívam hlboký stav rezignácie a všetko, čo sa deje, ho len prehlbuje.

Neviem, či dám ďalší týždeň. Chýba mi junk food z okna, kapučíno, kníhkupectvo, príroda a ľudia, hlavne moji ľudia. A noví ľudia. A náhodní ľudia. Akýkoľvek ľudia.

Viete, lebo, to je super, že máme všetci rúška, ale potom vidím ísť po chodníku dvoch pánov v montérkach, čo si práve odskočili zo stavby po pivo (znie to ako klišé a stereotyp, ale naozaj som to videla z môjho balkóna a klišé a stereotypy sú štatisticky skutočné a vyhýbať sa im môžu akurát snobi) a jeden pán si dá dole rúško a fľusne na chodník.

Just like that.

Keby som deň predtým nešla po chodníku za párikom - hippie dievča s dreadmi a vychrtlý chlapec vo veľkých bielych teniskách a keby si ten chlapec nedal dole rúško a nefľusol na chodník, tak mi som to odsúdila ako záležitosť nižšej nevzdelanej triedy (ktorá zarába viac, než ja), ale musím povedať, že takáto je celá spoločnosť.

Vieru v spoločnosť som stratila už dávno. Odpusťte mi to.

A poznámka: ja si nemyslím, že to len tak prejde. Som pevne presvedčená o tom, že to tu s nami zostane, ako akákoľvek iná pliaga.

Zostávam s pozdravom a hlavne to nechyťte!

T.